Kam pôjdete v Bulharsku, keď sa vám zachce romantických prechádzok? Len tak bezcieľne sa túlať, vyžívať sa v nekonečných výhľadoch, štverať sa po kamenných schodoch. Tam potom rátať črepníky s muškátmi, deravé striešky, mačky, zabudnuté kostoly a kamene hodené do rieky... Tak pôjdete do Velikého Trnova. Lebo najkrajšie uličky sú vo Velikom Trnove. pokračovanie článku
Varna je také príjemné mesto. Brána k Čiernemu moru a okolitým pobrežným dedinkám. Tentokrát to bolo vôbec prvýkrat po celom roku, čo nám vo Varne nepršalo a ešte pred Varnou - v Slnčeve nás privítalo krásne počasie. Kvôli Varne a morskej záhrade by som si aj kolobežku, alebo kolieskové korčule zaobstarala, no čo by som s kolobežkou robila na sofijských žltých dlaždičkách. pokračovanie článku
Bulhari tak radi cestujú a spoznávaju svoju krajinu. S príchodom jari sa začínajú organizovať jednodňové poznávacie zájazdy do každého bulharského kúta. Každý správny Bulhar má aj knižku so sto najvýznamnejšími prírodnými a kultúrnymi pamiatkami Bulharska. Potom každé z týchto sto miest navštívi a zbiera pečiatky do svojej knižky, aby nakoniec získal nejaký ten strieborný či zlatý odznak poznaniachtivého turistu. Je to hotové nešťastie cestovať a pritom zabudnúť knižku doma v šuflíku. Už som o tom počula pár príbehov. Aj ja mám takú knižku, ale zdá sa mi to zvláštne naháňať objekty z knižky. Bulhari sú však nadšení fanúšikovia tejto idei a na druhej strane je to aj pekné, že toľko cestujú po svojej domovine. Podľa tej knižky sa môžete aj orientovať, kde asi bude počas prázdnin najviac ľudí. Kjustendil je v knižke tiež, napriek tomu to tam zívalo prázdnotou. pokračovanie článku
V Bulharsku o tejto krajine hovoria ako o zemi bulharskej, jazyku a národe bulharskom. Mám sa tam ísť pozrieť, veď je to naša zem, povedali mi. Macedónsko. Moji kamaráti Macedónci sa hnevajú, keď sa o nich takto hovorí, na svoj jazyk a krajinu sú hrdí. Kamarátka z Chorvátska zas tvrdí, že niet lepšieho človeka, ako Macedónca. Tam, kde večné slnko svieti, tam je Macedónsko, spieva sa v jednej piesni. My sme túto krásnu krajinu objavili nedávno a bol to najlepší objav za posledné mesiace. pokračovanie článku
A vraj nechoď do Samokova. Nie je to Plovdiv, ani Varna. Čo sú tam pravoslávne chrámy v porovnaní s tými vo Velikom Trnove, malý ženský kláštor v Samokove a ten v Rile, kdeže. K tomu priamo v centre mesta zasadené sídlisko. Keď sa spýtate Bulhara, čo by vám odporučil na nadchádzajúci víkend, iste vás pošle do všetkých tých veľkých a honosných miest spojených s menami významných bulharských dejateľov, prekypujúce hrdosťou na svoj národ, všadeprítomnou históriu a bojom za slobodu - isteže aj Samokov je takým mestom, len je mestom príliš malým, celá prehliadka nemusí trvať viac ako hodinu, nie je tam taký dobrý výber kaviarní a reštaurácií (a to je pre Bulharov naozaj dôležité si sadnúť na dobrú kávu alebo obed kdekoľvek idú). Niekedy je však veľmi príjemné si pripomenúť niečo obyčajné (a pritom čarovné). Samokov asi nebude na prvých miestach turistickej obľúbenosti a aj keď je tak trochu osamelý popri blízkej Sofii, pre mňa ostane neobyčajne krásnym miestom. pokračovanie článku
Poobzerali sme si bulharské klasiky, antické mestá, maľované dedinky. Ostali nám miesta turistami nenavštevované, na ktorých meno si ani Bulhari nevedia spomenúť. Ohlodané zubom časom, polosamotné. Kdetam vybité okná a opadané omietky. A pokoj, zelená tráva a sneh. Exotika ďalekých krajín sa pripomína pri pravidelne nepravidelných spojoch. Električky sú staré, veľmi staré, vŕzgajce, vykoľajujúce. Povozia vás po bazároch so zeleninou aj mäsom, pokraj obchodov s arabským tovarom. Spolusediaci sa vás opýta, či nekúpite cigary... lacno... možno tričko. Čo len chcete, tu jesto všetko, aj nič. pokračovanie článku
Rím, Carihrad a Jeruzalem v jednom. Ach zasa tie bulharské prirovnania. Mne sa Veliko Trnovo podobá na Veliko Trnovo. Asi na dlhý čas zaplní popredné miesta v mojom bulharskom slovníku. Na začiatku bola túžba ochutnať kávu pripravenú na piesku. Tá káva bola neskutočná... a Veliko Trnovo tiež. pokračovanie článku
Ideme večer spať a je tam. Ráno je stále tam. Nesebar pod naším oknom. Káva, nohy vyložené na stole, ospalé zvonenie kostolnej vežičky oproti. Nesebar. Malé miesto z kameňa. Vôňa mora, v ktorom nie je soľ, sa mieša s vôňou pečených rýb. Tam je Nesebar. pokračovanie článku
2 milióny ľudí a dopravné zápchy denne. Najrozheganejšia a najšpinavšia mestská doprava je v Sofii. Staré autobusy z Nemecka a Francúzska. Ktovie z akej doby. Aspoň tie električky sú tak trochu romantické, len sa na ne ťažko vylieza. Potom sa v nich dôchodcovia prevážajú sem a tam. Novšie autobusy majú nápisy v turečtine a sú urobené pre miniatúrnych ľudí. Nedajú sa tam poukladať nohy. pokračovanie článku
Že vraj na konci sveta... trochu doľava od hlavnej cesty. Kráľova hoľa, úboč, Šumiac. Rada na ten koniec sveta chodím. pokračovanie článku
Východoeurópska exotika, čaro nepoznaného mesta - Sofia. Ortodoxné chrámy strieda pohľad na presklené nakupovacie centrá. Katolícky kostol, mešita a synagóga spolunažívajú v tesnej blízkosti. Po uliciach sa premávajú staré nemecké električky - schody vysoké ako do neba, špinavé sedačky. Starí Sofijčania sa v nich prevážajú zdá sa celý deň. pokračovanie článku
Bulharsko je taká malá krajina opustených psov a mačiek a pekných farebných kláštorov pri každej menšej rieke. Ale aj iné pekné miesta tam sú... taká nepoznaná krajina, turistami preplnená len na Slnečnom pobreží. A ten zvyšok patrí nám. pokračovanie článku
Rila bola pekným únikom do hôr... pršalo, nad strechami kláštora sa vznášala horská hmla, popovia nám odkryli truhlu s telom svätého Ivana Rilského a s psami, ktorí sa potulujú po každom kláštore sme jedli mastné rilské šišky. pokračovanie článku
Asenovgrad na rieke Čaja. Malý Istanbul a malý Jeruzalem na jednom mieste... malom. Jeden kláštor na rieke Čaja a jedna zázračná ikona. Rodopy a ich tajomstvá. pokračovanie článku
Povedala by som ti, že ťa vezmem do iného sveta. Keby sa ten svet mal pomenovať jedným slovom, tak by to bolo slovo: pestrý... a tak trochu ošarpaný, s ošúchanou modrou farbou. Kde zima trvá deväť mesiacov a na jar padajú krúpy. Na holi sneh a v záhrade vykvitnutá čerešňa. Svet sám pre seba... Koprivštica. pokračovanie článku
V atmosfére Veľkej noci sme sa vybrali na prechádzku Sofiou, podľa vône vyberali od pouličných predavačov tradičný veľkonočný chlieb kozunak a navštívili niekoľko sofijských chrámov a najväčší cintorín tochto mesta. Veľká noc v Bulharsku. pokračovanie článku
Domy - pevnosti - tak sa hovorí domom z horského mesta Bansko, ktoré vyzerajú ako malé opevnenia. A aj boli... domáci ich stavali na ochranu pred lupičmi zbiehajúcich z hôr Pirinu.Z kameňa a dreva, zvonku studené a vnútri plné farebných koberčekov, obroských pecí a tajných únikových ciest. S komínmi čo každú chvíľu padnú a dvierkami maličkými akoby boli stavané pre škriatkov. pokračovanie článku
Prázdne lanovky, prázdne chodníčky, pár miestnych psov a vy. Hory v Bulharsku sú ako neprečítané rozprávky, nespoznané, nedotknuté, opustené. Zasnežené do neskorej jari a v lete plné medveďov, modrých jazier a jaskýň. pokračovanie článku
Ako stráviť studený januárový víkend v Bulharsku... Najlepšie prehliadkou zvončekových tančekov ľudí oblečených v zvieracích kožušinách... ale nebudú to hocijaké tance... budú to tance magické. pokračovanie článku
Dostali sme chuť na kus ľudského tepla, sladký čaj a šošovicu... mohli sme ísť len na jedno mieto... na Ďurkovú, pekne schovanú útulňu v Nízkych Tatrách. pokračovanie článku
A keď tvoje srdce zatúži vidieť ešte niečo krajšie, tak sa vyberieš do Plovdivu... to je tam pri rieke Marici, tam pri šiestich vrchoch, tam pri šiestich mostoch... mesto perníkových chalúpiek, antických ruín a kostolov s krásnymi ikonostastmi. pokračovanie článku
„Veď kultúrny svet končí za Budapešťou!"... povedal mi môj oco ešte do telefónu... „A moje srdce ostalo v Bulharsku...", pomyslela som si v duchu ja a za tým svojím srdcom odišla. Do Sofie... do mesta, o ktorom domáci hovoria, že rastie, ale nestarne. pokračovanie článku
Zo Šumiacu do Bulharska a odtiaľ do Turecka. Žijem v Sofii tri roky a baví ma objavovať krásy zabudnutého Bulharska. Cez víkendy bulharský vidiek, inokedy výletiky do Istanbulu a ďalej na východ do Malatye. A rada sa vraciam aj na Šumiac.
jeannedesumihotmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
