Dnes ešte Stob a Blagoevgrad... Po ceste z Rilského kláštora sme sa zastavili v dedinke Stob. Možno aj v každom dome sa predáva čisté ovčie mlieko - kyslé, bulharský národný poklad. Bulharské pyramídy sú vraj v Melniku, ale také inakšie pyramídy sú aj v Stobe - a to sú stobské pyramídy. Blízko nich je malý pravoslávny cintorín s náhrobkami nakrivo, fialové kvety a tie biele mačky.
Univerzitné mesto Blagoevgrad je tiež blízko Stobu a Rily, na pol ceste medzi Sofiou a gréckou hranicou. Celé je zabetónované socialistickou výstavbou, budovami rôznych septembrov a prvých májov... No za riekou je zachovaná prekrásna štvrť z devätnásteho storočia, Varoša. Potúlali sme sa po terasách starých domov a pozorovali svadobné sprievody. Chrám vo Varoši sa pekne dopĺňa s bielymi domčekami s nízkymi strechami.
Kúpili sme si ikonky maľované majstrom Zografom. Z každej cesty jedna pohľadnicová ikona. Potom si ich rozkladáme na nočný stolík a robíme si u seba doma súkromný oltár. Teta na ulici predávala aj ikonky na dreve, aj sviečky a aj nazar bondžuu, turecké modré oko. Kúpite všetko.
Slnečné pobrežie prenecháme iným, pre nás je tu ešte zvyšok Bulharska.
