Pri Čiernom mori

Autor: Jana Šikulová | 2.5.2012 o 20:54 | Karma článku: 9,65 | Prečítané:  1189x

Varna je také príjemné mesto. Brána k Čiernemu moru a okolitým pobrežným dedinkám. Tentokrát to bolo vôbec prvýkrat po celom roku, čo nám vo Varne nepršalo a ešte pred Varnou - v Slnčeve nás privítalo krásne počasie. Kvôli Varne a morskej záhrade by som si aj kolobežku, alebo kolieskové korčule zaobstarala, no čo by som s kolobežkou robila na sofijských žltých dlaždičkách.

Vo Varne sa všetko zdá také odlišné od Sofie, hneď by som sa tam presťahovala, ale zasa keď si spomeniem na zimu vo Varne, keď vietor zmiešaný s dažďom do vás bije zo všetkých strán... Keď je ale pekne, všetci vyliezajú na slniečko, do morskej záhrady sa korčuľovať, prechádzať sa po pláží, piť kávu na hlavnej promenáde v spleti uličiek a v kaviarňach všelijakých chutí. More robí náladu.

Cesta do Varny zo Sofie a k tomu vlakom je veľmi dlhá, trvá viac ako keby ste sadli na autobus a cestovali zo Sofie do Istanbulu. Keď však cestujete cez deň, prechádzate Iskerským lomom viac ako hodinu a to je najkrajšie divadlo, ktoré vám okná vlaku a krajina pred oknami môžu ponúknuť. Cestujem vlakom, aj keď väčšina bulharských známych tomu nerozumie. Niekedy mám pocit, že sa v bulharských vlakoch ešte nevozili, stále panuje predstava, že sú špinavejšie ako by sa patrilo a plné zvláštnych ľudí. Niekoľko rokov som z Bratislavy cestovala domov na Šumiac Horehroncom a ten vlak ozaj nebol lepší a čistejší ako tie bulharské. Takže každému vrelo odporúčam vlak. Každý, kto cestuje vlakom si má možnosť zakúpiť kartu s ktorou má nárok sa presúvať do ktoréhokoľvek železničného bodu v Bulharsku kedykoľvek si zmyslí a to za polovičnú cenu. Na veku nezáleží a karta vyjde na 25 Euro na celý rok. Človek sa znova cíti ako študent.

Dnes niekoľko miest z okolia Varny...

Pri Zlatých pieskoch na malom kopčeku sme objavili skalný kláštor Aladža, dnes už prázdny. Aladža je turecké meno kláštora a znamená pestrosť. Kresťanský ekvivalent mena tohto skalného kláštora nie je známy. Dá sa prejsť samotnými kamennými izbami. Na každom mieste, v kamenný dierach a útrobách sú nahádzané drobné mince, alebo sú z nich vytvorené male krížiky. Aj tu si môžete niečo priať.

aladza1.jpg

aladza3.jpg

aladza2.jpg

Pobiti kamuni, alebo Dikilitaš sa nachádzajú hneď pri diaľnici smerom zo Sofie. Je tam kruh želaní s kopou poodhadzovaných papierikov s vyblednutými listami prianí, marteničkami - červenými náramkami a stužkami, ktoré si Bulhari dávajú na deň Baby Marty - prvého marca a nosia ich až kým neuvidia prvého bociana, alebo rozkvitnutý strom.

kamuni2.jpg

kamuni3.jpg

kamuni5.jpg

Veľmi sa mi táto tradícia páči a kadiaľ v Bulharsku chodíte, vždy narazíte na nejaké steny vyplnené papierikmi so želaniami v každom možnom jazyku. Tak je to napríklad aj v jaskyni, v ktorej žil sv. Ivan Rislký blízko Rilského kláštora, tak je to aj v ruskom chráme v Sofii. Najkrajšie na tom je, že ľudia tomu naozaj veria. Moja kamarátka Vaňa ma presvedčila, aby sme šli poprosiť za dobré známky zo skúšky z bulharskej etnológie k hrobu jedného biskupa. Vraví, že všetky sny, čo sa jej splnili, sa jej splnili vďaka svätcovi, ktorý je tam pochovaný. Všetko, čo kedy dosiahla, je vďaka nemu.

Aj na mieste pobitých kameňov sa v stĺpoch, ktoré tam zostali po mori nachádzajú žlté listy. Je to prekrásne miesto, tiché, aj keď blízko diaľnice, kamene pripomínajú nejaký staroveký chrám, sem tam postavy ľudí a sú také staré, ako sám čas.

kamuni4.jpg

kamuni1.jpg

Balčik je mestečko pri mori, kedysi zasvätené bohovi Dionýzovi, 50 kilometrov od Varny. Letné sídlo na brehu mora vám vyrazí dych svojou excentričnosťou. Rumunská kráľovná Mária tam objala do svojho náručia kresťanstvo aj islám. V komplexe sa nachádza aj botanická záhrada sofijskej univerzity. Treba tam byť celý deň, aby to človek do seba všetko nasal. Nie je to obrovské sídlo, ani pyšný zámok na brehu mora. Všetko je veľmi jednoduché a čisté, staré vodné mlyny, biele steny a má to svoju atmosféru.

balcik3.jpg

balcik11.jpg

balcik14.jpg

balcik4.jpg

balcik8.jpg

balcik9.jpg

Prejdete veľa schodov, uvidíte veľa kvetov, niekoľko terás a tichých zákutí. Zámoček má minaret a pritom nikdy nebol mešitou, má kupolu ako pravoslávne chrámy a pritom nikdy nebol chrámom. No bol miestom úniku kráľovnej. Náhrobné kamene islámu, obrovské kamenné kríže nanosené z beserábských kláštorov, fontánky s motívmi antiky a zámoček s minaretom a kupolou chrámu v jednom. Kráľovná bola bahájkou a svoju vieru v rovnosť všetkých náboženstiev premietla do výstavby tochto komplexu. Zelená oáza, kedysi centrum rumunskej poézie a umeleckých kruhov, podľa slov kráľovnej Márie "tiché hniezdo".

balcik16.jpg

balcik19.jpg

balcik26.jpg

balcik27.jpg

balcik31.jpg

balcik12.jpg

balcik18.jpg

balcik20.jpg

balcik24.jpg

balcik25.jpg

balcik28.jpg

balcik30.jpg

balcik5.jpg

V čase, keď sa začalo stavať letné sídlo, bol Balčik súčasťou Rumunska. Mária tu chcela vytvoriť kópiu božích zemí. Celý svet sa pred vami odkryje na jednom jedinom mieste. Prechádzka Getsemanskou záhradou, Alláhovou záhradou, prechod po moste nárekov, všetko je to tam a zdá sa to neuveriteľné. Môžete skúsiť ako ja, aké to je posedieť si na kamennom tróne na ktorom aj sama Mária sedávala a pozorovala pred ňou sa rozliehajúce more. Možno niekoho čakala.

Nie, nedá sa to ani dobre opísať, čo tam človek zažíva. Radšej si to pozrite na vlastné oči. A keď pri Čiernom mori už budete, pusite si The Pomorians a ich pieseň Černo more.

balcik10.jpg

balcik1.jpg

balcik13.jpg

balcik15.jpg

balcik21.jpg

balcik22.jpg

balcik23.jpg

balcik6.jpg

balcik7.jpg

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?