Belogradčik

Autor: Jana Šikulová | 19.6.2012 o 10:23 | Karma článku: 7,59 | Prečítané:  797x

História siahajúca 230 miliónov rokov dozadu, dĺžka 31 kilometrov a svetový unikát. Každý kameň má legendu spojenú s jeho tvarom. Slon, kobra, Adam a Eva, derviš, mních. Stačí kúsok fantázie a uvidíte aj svadobný sprievod. Bulharsko je taká zvláštna krajina, cítim sa tu ako na terénnom výskume mladého religionistu. Pri každom kameni staroveký chrám, vraj tam obetoval sám Alexander Macedónsky. Legendy o Orfeovi a jaskyne, do ktorých schádzal, aby našiel stratené Eurydiku. Miesto, ktoré je vstupom do Tartaru? A tu? Úžasné! Miesta zasvätené tráckym bohom, alebo kláštory so zabudnutými mníškami pár kilometrov od hlavného mesta - nie tie, kam sa dá ísť autom a kde sú automaty na nealkoholické nápoje, ale tie druhé, kde sa chodí zabudnúť na plynúci čas.

 

man1.jpg

man3.jpg

Belogradčik je malý Belehrad. Kedysi Belgrad kvôli bielej farbe domov, neskôr Belogradčik, aby sa odlíšil od srbského mesta Belehrad. Pevnosť "Kaleto" patrí medzi najzachovalejšie v krajine. Hradov je tu pomálo a preto Bulharom niekedy Slovensko kvôli množstvu hradov a zámkov pripomína rozprávky.

belo5.jpg

belo7.jpg

belo11.jpg

belo12.jpg

Po ceste nám šofér zastavil vraj na nejakom odpočívadle s reštauráciou. Za toaletu tam vyberali poplatok a na špinavom stole nám pristáli plastové kelímky s kávou. Vonka stál zhrdzavený trabant a interiér "reštaurácie", kde ponúkali slané tyčinky, čierny čaj a jeden druh kávy pamätal aj lepšie časy. V strede visel luster a obrusy na stoloch boli posiate dierkami. Dakedy tam robili aj zábavy, muselo to byť zaujímavé. Mne sa toto miesto páčilo a zastavila by som tu zas. Zo srandy. Pani sprievodkyňa sa trošku zahanbila a rozhodla sa celé osadenstvo autobusu ponúknuť cukríkmi.

man4.jpg

man8.jpg

Čerepišký kláštor je ukrytý medzi skalami Iskarského prolomu. Spisovateľ Ivan Vazov tam sedával na terase a napísal tam poviedku "Jedna Bulharka". Skvelé miesto pre inšpiráciu. Aleko Konstantinov tiež ospevoval krásu kláštora (vo svojom cestopise "Bulharské Švajčiarsko"). Veru, musela som mu dať za pravdu. Ešte pred vchodom nám pani sprievodkyňa veľmi decentne naznačila, že by bolo dobré sa kúsok zahaliť, lebo je tam vnútri nejaký podľa nej nepríjemný mních, čo sa rád háda a "nemá v úcte ženy". Nestretli sme ho, boli tam iní, spievali v chráme, trhali v záhradke zelené vetvičky, namáčali do svätenej vody a kropili hlavy nám, účastníkom zájazdu. Každý si vďačne vystál rad a hodil pár drobných na tanierik. Mníchovi už len povedať svoje meno a on vyriekne zázračnú formulku, v ktorej je naše meno zakomponované. Tak sme dostali požehnanie. Sprievodkyňa vysvetľuje, ako v jednej z budov bola predtým škola, teraz je tam reštaurácia: "Viete, my Bulhari sme na jedlo."

man6.jpg

man7.jpg

man9.jpg

man2.jpg

man5.jpg

Odkedy sme sa presťahovali do Bulharska, sme chceli ísť do Montany, lebo veď Montana v Bulharsku musí stáť za videnie. Keď sme videli po stromoch povešané parte s obrázkami chlapov v kovbojských klobúkoch, prvá asociácia bola Montana (V Bulharsku na stromoch, bránach, dverách obytných domov, zastávkach, stĺpoch a vlastne kdekoľvek vám napadne uvidíte nalepených stovky prekrývajúcich sa parte s podobizňami zosnulých. Lepia sa aj po uplynutí určitého času od pohrebu ako spomienka na blízkeho človeka). Montana sa podobá na veľké socialistické sídlisko, akých je tu kopec, ibaže tam je ešte akosi smutnejšie. Ako pánu Bohu za chrbtom. Pri návšteve Bulharska toto miesto s najväčšou pravdepodobnosťou vynecháte - ale to možno bude škoda. Zážitku počítania dier na cestách na trase Vraca-Montana sa však nevyhnete. Ak sa vyberiete do Belogradčiku, pozriete si aj Vracu, aj Montanu. Aspoň z okna autobusu.

 belo1.jpg

belo2.jpg

belo4.jpg

belo13.jpg

Stará planina, na hranici Srbska a neďalekého Dunaja, tak tam je ten Belogradčik. Sotva tam stretnete miestnych. Tí, čo nezutekali do hlavného mesta alebo zahrančia pracujú v hŕstke reštaurácií a rýchlych občerstvení okolo hlavného námestíčka. V polovyrabovaných "gastronomoch" a obchodoch, kde sa predáva všetko od kyslého mlieka, cez farebnú vlnu, až po železiarsky tovar a k tomu tam majú aj kopírovacie služby vysedávajú predavačky a pradavači a čakajú na zákazníkov, ktorí nechodia. To miesto je ďaleko a cesta je tam zlá, stretnete tam viac cudzincov ako Bulharov, ale tí čo prišli, neľutujú: "Som Bulhar a vidím túto krásu prvýkrát v živote." Hlavne si pred vchodom nezabudnite dať opečiatkovať svoj zošitok so 100 najvýznamnejšími miestami Bulharska. Inak by to nestálo za nič.

belo3.jpg

belo8.jpg

belo9.jpg

belo10.jpg

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?