Visiaca káva, alebo čím žije Bulharsko

Autor: Jana Šikulová | 9.4.2013 o 9:41 | Karma článku: 14,77 | Prečítané:  6872x

"Visiaca káva" je meno iniciatívy, ktorá v Bulharsku odštartovala 22. marca 2013 a okamžite spustila vlnu nadšenia a pozitívnych činov v celej spoločnosti. V realite každodenného života a tu prebiehajúcich udalostí by takýto veľký úspech očakával len málokto. A predsa. V jednom z najchudobnejších štátov Európskej únie, ktorý sa posledné mesiace zmieta v protestoch sa ľudia spojili pre dobrú vec.

Ak zvyšujúce sa náklady na život, vysoké ceny energií, celková ekonomická aj politická kríza boli doposiaľ témou číslo jeden pri akomkoľvek rozhovore, teraz začínajú mať všedné rozhovory aj oveľa pozitívnejší náboj. V tieni utíchajúcich protestov ľudia zdieľajú inšpiratívne príbehy pomoci blížnym. A nejde len o kávu.


Na začiatku bola už existujúca myšlienka z talianskeho Neapolu - "visiaca káva". V kaviarni si zákazník kúpi okrem kávy pre seba aj jednu, alebo niekoľko "visiacich káv", ktoré sú určené zákazníkom, ktorí si momentálne z rôznych príčin tú kávu nemôžu dovoliť kúpiť. Zákazník v núdzi sa potom obsluhujúceho personálu opýta, či niekto objednal "visiacu kávu", čo je aj pre personál signálom, že majú klienta pre vopred objednaný teplý nápoj.


Myšlienka sa preniesla aj do dnešného Bulharska, pričom od kávy sa presunula aj k iným produktom. Do dnešného dňa sa na stránke tejto iniciatívy zaregistrovalo už okolo 400 kaviarní, obchodov, kníhkupectiev, rýchlych občerstvení, reštaurácií a každým dňom príbúdajú nové. Začali sa pridávať aj Bulhari žijúci v zahraničí. Facebook stránka "visiacej kávy" za dva týždne zjednotila takmer 30 000 fanúšikov a denne publikuje ohlasy bežných ľudí zapojených do iniciatívy. Kaviarne, alebo obchody, kde by ste chceli kúpiť niečo pre človeka v núdzi sú označené špeciálnymi nálepkami - orientácia ako pre vás, tak aj pre tých, ktorí visiaci produkt potrebujú. Po zaplatení produkt necháte v predajni, kde si počká na svojho majiteľa. Okrem kávy sa ponúka aj chlieb, banice, djuneri, rýchle občerstvenie. Zapojili sa aj divadlá a opery s ponukou"visiacích vstupeniek", našli sa aj "visiace plomby", alebo "visiaca manikúra", či knižky, šatstvo a topánky.


Ozývajú sa samozrejme aj kritici myšlienky, pretože Bulhari z ulice nepotrebujú stáť v rade na kávu, ale potrebujú v prvom rade chlieb. Odpoveďou im však sú desiatky pekární a rýchlych občerstvení po celej krajine, ktoré sa zapojili hneď v prvých dňoch. Pre niektorých je "visiaca káva" iba dočasnou módnou tendenciou, ktorá ako rýchlo prišla, tak aj odíde. Na diskusných fórach sa kladú otázky, či tento nápad nebude zneužitý tými, ktorí v skutočnosti pomoc nepotrebujú, alebo či sú majitelia zariadení takí čestní, že každý produkt naviac odovzdajú ľuďom z ulice a vôbec na základe čoho sa rozhodnú, komu zakúpený produkt dať. Internetom sa začali šíriť aj žiadosti o visiace pivo, ženy, autá, dovolenky, alkohol, či prácu.


Ľudia zo zákulisia iniciatívy zdôrazňujú, že nejde o to, aby sme človeku v núdzi strčili do rúk plastový pohárik s kávou, vyprevadili ho ku dverám a čo najrýchlejšie sa ho zbavili (a vyčerpali tak svoju dennú dávku dobročinnosti). Naopak, treba ich prijať medzi nás a dať im šancu byť ľuďmi. Pozvať ich do kaviarne, usadiť ku stolu a ak je to možné, aj sa s nimi pozhovárať. Nie je dôležitý produkt, ktorý visí vo vzduchu. Dôležitá je nádej a dodanie nádeje tým, ktorí ju potrebujú viac, ako my.

 

Obrázok v texte: http://btvnews.bg/bulgaria/obshtestvo/visyashtoto-kafe-i-ima-li-to-chasha-u-nas.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?