Čierny čaj, veštenie z kávy a Harput

Autor: Jana Šikulová | 21.4.2013 o 19:47 | Karma článku: 11,52 | Prečítané:  1134x

Ráno nastupuje najobľúbenejší obrad z celého dňa. Raňajky! Tie turecké by u nás na Slovensku mohli byť kľudne aj obedom. Obdivujem ich, ako krásne aranžujú do malých mištičiek maslo, domáci marhuľový džem, jahodový džem, v ktorom plávajú celé kusiská jahôd, olivy v miske v tvare srdiečka, korenie, niekoľko druhov malatyanského syra, medzi ktorými nachádzam súrodenca našej bryndze. V ďalšej miske objavujem med od Čierneho mora, ktorý sa tu jedáva spolu s plástom. Kuchyňou rozvoniava pečený špenátový burek. A ten chlieb - na aký si pomyslíte. Tenký ako papier, mrvivý a ľahúčko rozlomiteľný. Keď sa porosí čerstvou vodou, stáva sa mäkkým ako kúsok látky. Maslový chlieb, syrové placky, lavaš, aj obyčajný nadýchaný biely chlieb. Čierny čaj z dvojposchodové čajníka. Aký si dáte? Tmavý a či svetlý? Sladký, alebo bez cukru? Žiadne náhlenie, žiadny stres, žiadna telka, alebo noviny pri raňajkách. Iba muhabbet - rozhovor. „Gönül ne çay ister, ne kahve, gönül muhabbet ister, kahve bahane." Duša nepotrebuje ani čaj, ani kávu, duša potrebuje rozhovor, káva je iba zámienkou.

Po raňajkách a niekoľkých pohárikoch silného čierneho čaju sa pije káva. Niežeby sme potrebovali dodať ešte viac energie, existujú však oveľa vážnejšie dôvody - veštenie z kávy! Do nádobky džezve sa nasype káva, cukor a zmes sa mieša do zovretia. Hotová káva sa vyleje do šáločiek, ktoré sú ako samotné stelesnenie nehy. Malé, pozlátené, či postriebrené, s vtáčikmi, zakrútenými uškami, ornamentami typických tureckých tulipánov, alebo motívmi iznickej keramiky. Správna gazdiná vytvorí úžasnú kávu s ešte úžasnejšou penou a vôňou a ani okom pri tom nemihne. Príprava kávy je aj súčasťou pytačiek. Nevesta musí budúcim svokrovcom počas pytačiek navariť kávu (s nadýchanou penou) a tak ukázať, aká je šikovná. Mužovi namiesto cukru kávu osolí a on sa na ňu aj tak bude počas usŕkania zo šálky pekne usmievať. Veď majú aj také príslovie, v ktorom sa hovorí, že muž od svojej milovanej vypije aj jed, ak ju má rád. Káva je ozaj na dva dúšky. Poháriky obrátime hore dnom a necháme na tanieriku a okrajoch šálky vytvoriť obrysy našej budúcnosti. Dnes veští sused. Hovorí presne to, čo pani domáca potrebuje počuť. A tak sme všetci šťastní. Mne vyveští, že na mňa budú peniaze padať aj z neba, hoci by som len na diváne oddychovala po zvyšok života. Upokojená o svetlých výhliadkach neistej budúcnosti sa lúčim s prekrásnym raňajkovým stolom a vydávam sa do ulíc, aby som v ochutnávaní tureckej kuchyne pokračovala tam.

Obrovské potravinové reťazce úradujú aj v Malatyi, no naďalej tu prežívajú malé obchodíky. Mäso sa kupuje u mäsiara a kľudne aj na sekeru - zaplatiť sa môže aj zajtra, aj na konci týždňa, alebo na konci mesiaca za niekoľko nákupov naraz. Kuracie mäso sa predáva oddelene spolu s vajciami (v Malatyi som videla aj zázrak v podobe dvoch žĺtkov v jednom vajci, alebo že vajcia boli také veľké, že sa nezmestili do otvorov na prepravke). Chlieb sa kupuje v pekárni, ktorá je na rohu každého druhého domu. A komu sa nechce vychádzať z domu, vytočí číslo „pekáreň" a nechá si chlieb doniesť priamo ku dverám bytu. Maslo sa predáva na kilá, obyčajné alebo solené a pre syr, tvaroh a med sa chodí na dedinu, ak sa dá. V každej štvrti sa raz do týždňa koná veľký trh, kde sa rodiny zásobujú ovocím a zeleninou. Osobitné obchody sú aj na strukoviny, cestoviny a ryžu.

Sto kilometrov od Malatye sa nachádza mesto Elazig a kúsok nad ním leží Harput, mesto niekdajšieho kráľovstva Urartu. Dvojprúdovou cestou sme tam za niečo vyše hodinky. Keď sa pýtam Maliho, čo zaujímavé by mi o Elazig povedal, tak dostávam odpoveď, že najnovšie auto novinky vždy vidieť ako prvé v Elazig. A míňame jedno žlté ferrari.

cestou1.jpg

Cestou do Elazig

cestou3.jpg

Medzi Malatyou a Elazig bola vždy tak trochu rivalita a keď boli ich futbalové mužstvá v prvej lige, do ulích vychádzali fanúšikovia so šišmi na ktorých sa pečie kebap. Tieto časy pominuli spolu so spadnutím oboch tímov do tretej ligy a odvtedy je konečne pokoj. Priateľstvo medzi oboma mestami potvrdzujeme u priateľa z Elazig Mümtaza a jeho ženy Berin, ktorí si tu prednedávnom otvorili reštauráciu, v ktorej pripravujú výlučne mangal, teda špeciality na grile.

harput8.jpg

Pohľad na Elazig

harput6.jpg

harput1.jpg

harput2.jpg

harput3.jpg

resto.jpg

kale3.jpg

Harput

muze5.jpg

Ťažší o niekoľko grilovaných pochúťok stúpame do Harputu. V nehostinnej a kamenistej krajine je zasadená pevnosť, z ktorej výhľad berie dych. Okrem pevnosti sú v meste hrobky islámskych svätcov, mešity a domy, ktorých architektúra splýva s kamennou scenériou. Vstupné tam nikto nevyberá a asi aj kvôli tomu to tam miestami vyzerá ako na smetisku. Steny zreštaurovanej pevnosti sú posprejované srdiečkami s vyznaniami lásky a starý hamám sa zmenil na odpadkový kôš. Sú tam síce nápisy žiadajúce návštevníkov o okamžité vytočenie čísla polície v prípade, že vidia ničenie pamiatok, ale komu na tom záleží. Smetiari sú vždy v akcii a pravidelne upratujú po rodinkách, čo si robia piknik na miestach historických objektov.

hamam1.jpg

Hamám

hamam2.jpg

harput4.jpg

harput5.jpg

kale1.jpg

kale2.jpg

kale4.jpg

konak1.jpg

Miestny konak

konak2.jpg

konak3.jpg

hrobka1.jpg

ulu1.jpg

Šikmú vežu majú aj v Harpute

ulu4.jpg

ulu2.jpg

ulu5.jpg

ulu3.jpg

hrobka2.jpg

Ako veľmi je rodinný život v Turecku dôležitý vidno na rozmeroch tureckých bytov. Ak má niekto trojizbový byt, tak ho predstaví takto: tri izby a jeden salón. K tomu je ešte samozrejme kuchyňa, pomaly väčšia ako naša obývačka. Byt je teda v našom chápaní štvorizbový. Salón je najreprezentatívnejšia miestnosť celého bytu s najdrahším nábytkom a sedacími súpravami, starožitnými servismi a stolom, ku ktorému sa usádzajú hostia počas častých návštev. Okrem toho je pravdaže spálňa, detská izba a izba, v ktorej sa väčšinou pozerá televízia. Kuchyňa je veľká, lebo sa varí neustále. Okrem toho majú dve toalety a práčovňu. „Ach," povzdychneme si my obyčajní ľudia evropejského sajuzu žijúci na hromádke v sofijskom byte, ktorý majitelia hrdo predstavujú ako trojizbový. V skutočnosti má však izby dve a veľkosť kuchyne sa rovná veľkosti malatyanskej práčovne.

byt1.jpg

byt2.jpg

dom.jpg

V tureckej domácnosti sa osobitný význam kladie tapetám. Iba vymaľovať nestačí, treba si zaobstarať nejaké pekné tapety a vzorované záclony. Najlepšie také, ktoré majú na okrajoch nejaké drahé kamienky. Čomu my asi dobre nerozumieme je láska miestnych žien k umelým kvetom. Aj v kvetinárstvach sa predávajú škaredé umelé kytice posprejované nejakou krikľavou farbou. Kyticu umelých kvetov, či kvetináč s umelou kvetinkou som videla v úplne každej tureckej domácnosti, ktorú som navštívila.

modlitba.jpg

Modlitba na stene bytu

srdce.jpg

Vankúšik na ihly. Vzor skoro ako na Šumiaci

nazar.jpg

Proti úrekom. Zrniečka sú z cíceru

Nedá mi nespomenúť aj skúsenosť s lekárskym vyšetrením v Malatyii a ako to tam vyzerá v nemocnici. Prekvapilo ma, že v nemocnici ordinovali lekári v bežný deň do 23.00. Pred vyšetrením sa spravila registrácia s občianskym preukazom a počkali sme, kým nám televízna obrazovka pred ordináciou neoznámila, že môžeme vstúpiť. Za vyšetrenie sme zaplatili 5 lír, pretože sme nemali lístok od obvodného lekára. Poplatok sme však nezaplatili ani u lekára, ani na registrácii, ale v lekárni po predložení občianskeho preukazu a to až po samotnom vyšetrení. Inak dojem ako zo štátnej, tak aj zo súkromnej nemocnice bol pozitívny, nijaké dlhé čakanie na chodbe, všade čisto, ochotný personál a moderné vybavenie.

Po necelom týždni sa skončilo moje spoznávanie malatyanskej kuchyne aj spôsobu života. Zatiaľ. Na letisko prichádzam 20 minút pred odletom, lebo veď tu je Malatya a to naše „40 minút pred odletom sa zatvára check-in" tu nepoznajú. Pasažieri prichádzajú ešte aj 5 minút pred odchodom. Vzlietneme smerom k Istanbulu a ja sa teším, lebo ešte stihnem pár hodín v najinšpiratívnejšom meste sveta predtým, než nasadnem do autobusu smer Sofia.

muze2.jpg

muze3.jpg

Nástenný koberec

muze7.jpg

muze4.jpg

muze6.jpg

cami1.jpg

harput7.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?