V meste Pernik, vzdialenom len 30 kilometrov od Sofie sa každoročne koná festival Súrva (súrva je ako sviatok nového roku, tak aj slovo nesúce posolstvo niečoho silného, mocného a zdravého), na ktorom sa schádzajú maškarné sprievody z celého Bulharska a okrem nich aj niekoľko zahraničných sprievodov. Je to pekná akcia v meste, ktoré inak nemá veľa v svojej ponuke. V máji minulého roka bolo epicentrom silného zemetrasenia, ktorého stopy sú stále viditeľné. Vysoká budova v meste bola po zemetrasení vyprázdnená, na prízemí však napriek zákazu stále fungujú obchody s rozličným tovarom. V deň festivalu prelieva Pernik turistami, čo je cítiť aj v nápore v miestnych reštauráciach a neprívetivosti našej čašníčky, ktorej sa očividne neráči s nami zaoberať. „No čo sa čuduješ, tu nie je Sofia, tu je Pernik," odpovedá na môj nechápavý výraz tváre priateľ. Sofia ako príklad perfektných služieb zákazníkom? Ale predsa len sa veci menia k lepšiemu. Pomaly, ale aj tu už cítiť záujem o klienta. Ak človek vie, čo si má zo záľahy podnikov a reštaurácií vybrať. Popri tomto inak krásnom festivale sa zviezli aj neveľmi vydarené trhy so širokou ponukou sortimentu, ktorý je taký škaredý, až je smiešny. Predavačov neónových parochní striedajú predavačky spievajúcich plyšových hračiek.
Spod sukne vytŕča lopatka, na ktorej je napísané MVR - Ministerstvo na vutrešni raboti - Ministerstvo vnútra
Mužské masky v podobe zvierat zaodeté do koží a huňatých oblekov znáznorňujúcich plodnosť prírody sa volajú kukeri. Okolo pásov majú uviazané zvončeky, v niektorých prípadoch aj veľké a ťažky zvony, ktorými vyháňajú zimu a zlé sily. Počas tanca sa musia silno natriasať a skákať, aby bol zvuk zvonov čo najsilnejší. Kukerské sprievody hrajú divadlo, ktorým napodobňujú siatie obilia aj žatvu, váľajú sa po zemi a znázorňujú pohlavný akt a zabezpečujú tak plodnosť zeme na nasledujúce obdobie a zároveň si berú zo sily zeme aj sami pre seba.
Týmto dňom panuje v Bulharsku okrem maškarných plesov aj téma sviatku Trifona Zarezana, ktorý sa prelína s Valentínom. Trifonovden sa pripomína každoročne prvého, no podľa starého kalendára aj 14. februára. Je sviatkom hrozna, záhrad, vína, vinárov, krčmárov a má pôvod ešte v dávnych tráckych obradoch spojených s bohom vína Dionýzom. V Bulharsku oslavujú Valentína, aj Zarezana. Reštaurácie sú v tento deň beznádejne plné a majitelia lákajú na ochutnávky špecialít a oslavu večne omieľaného sviatku lásky a reklamy, alebo vína a Trifona Zarezana. Každý si môže vybrať podľa vlastného vkusu.
Bolo nám veselo. Aj sme si zatancovali na ulici.
Nabudúce článok zo série putovaní po kláštoroch Bulharska - konkrétne malé kláštory situované na okrajoch Sofie. Inšpirovalo ma k nemu niekoľko nie veľmi pozitívnych článkov o krásach, alebo skôr nekrásach hlavného mesta. Sofia neslávne stojí na popredných priečkach najškaredších miest sveta. Snažím sa ju ukázať aj z jej svetlej strany, lebo ona krásnu tvár naozaj má. Keď tu niekto strávi 3 hodiny čakaním na prestup do Istanbulu, alebo sem príde na tri dni a je plný predsudkov a očakávania komunistickej sivej, tak verím, že potom vidí len betónovú minulosť mesta. Nech už ľudia vnímajú Bulharsko akokoľvek, pre mňa ostáva jedinečné a neopakovateľné. Aj vďaka festivalu Súrva.
Želám Vám čestit Trifon Zarezan, aj svätý Valentín. Veľa lásky a červeného vína nie iba v tieto dni, ale počas celého roka!
Foto: ja, Ali Ke, Hüseyin
